Princíp krutosti

Keď v apríli roku 1932 obhajoval na bratislavskej Filozofickej fakulte medicíny doktor Gejza Vámoš svoju filozofickú dizertáciu Princíp krutosti, bol už známym spisovateľom. Šesť rokov predtým mu vyšla zbierka poviedok Editino očko a tri roky nato dvojzväzkové Atómy Boha, diela vymykajúce sa myšlienkovo i formou zo slovenskej literárnej tradície. VoVámošovej literárnej tvorbe, ktorá predchádzala dizertácii, nachádzame navyšetoľko filozofických úvah, postrehov, alúzií, že by sme ju mohli – z tohtošpecifického hľadiska – považovať za akúsi nepriamu predprípravu tohtofilozofického spisu. Z iného zorného uhla by sme zasa dizertáciu mohli chápaťaj ako výraz Vámošovej snahy hlbšie podložiť a azda aj usústavniť fragmentárne filozofické úvahy, roztrúsené v jeho literárnych dielach.